Život Prešova
online
online
V Prešove sa stretnú čipkári zo Slovenska i zahraničia
29.06.2023 Prešov
Prešov
28. júna (TASR) - Pozrieť si unikátne diela čipkárok a čipkárov, ktorí
tvoria krásu na počkanie, si môžu návštevníci Múzea Solivar v Prešove.
Uvidia originálne diela zo Slovenska, ale aj z Česka, Maďarska, Poľska
či Bulharska. Od štvrtka (29. 6.) do soboty (1. 7.) sa tam uskutoční
Medzinárodný festival paličkovanej čipky. Organizuje ho Soľnobanský
čipkársky cech. TASR o tom informovala tlačová referentka Mestského
úradu v Prešove Lenka Šitárová.
Ako povedala, pripravený je aj kultúrny program, módne prehliadky, výstavy, súťaže, ale aj zaujímavý workshop, kde sa návštevníci naučia paličkovať.
Soľnobanská čipka patrí medzi nehmotné pamätihodnosti mesta Prešov. Má svoj pôvod v Soľnej Bani, kedysi samostatnej obci, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli.
"Muži pracovali v bani, pri varení soľanky, skladovaní a balení soli. Táto práca však nepostačovala na to, aby rodinu celý rok uživila. Preto sa ženy snažili privyrobiť si paličkovaním. Paličkovať sa učili už deti, ktoré takýmto spôsobom pomáhali rodine," priblížila Šitárová.
Ako sa čipka na Soľnú Baňu dostala, hovoria podľa jej slov iba legendy. "Podľa jednej z nich, šľachtická rodina Soósovcov, ktorá vlastnila Soľnú Baňu aj budovy, v ktorých sa soľ spracovávala, vydávala dcéru do Talianska. Aby dcéra svojou výbavou bola na úrovni talianskej rodiny, ktorej sa mala stať členkou, pozvali talianske čipkárky do Soľnej Bane, aby jej výbavu vyrobili. Tunajšie ženy sa od nich vraj naučili paličkovať a získané zručnosti naďalej rozvíjali," povedala Šitárová.
Ako pokračovala, podľa druhej legendy v bani došlo asi o 200 rokov neskôr k nešťastiu. Pri zaplavení bane zahynulo mnoho baníkov. Mária Terézia sem preto poslala čipkárky, ktoré mali učiť tunajšie ženy robiť čipky, aby mohli osamelé vdovy uživiť svoje deti.
"Archív v Soľnej Bani bol po skončení 2. svetovej vojny spálený, preto je veľmi ťažké sledovať historický vývoj čipky na tomto mieste. Čo však môžeme s určitosťou povedať je, že najstaršie čipky sú známe už z konca 16. storočia," dodala Šitárová.
Ako povedala, pripravený je aj kultúrny program, módne prehliadky, výstavy, súťaže, ale aj zaujímavý workshop, kde sa návštevníci naučia paličkovať.
Soľnobanská čipka patrí medzi nehmotné pamätihodnosti mesta Prešov. Má svoj pôvod v Soľnej Bani, kedysi samostatnej obci, kde žili ľudia zaoberajúci sa ťažbou soli.
"Muži pracovali v bani, pri varení soľanky, skladovaní a balení soli. Táto práca však nepostačovala na to, aby rodinu celý rok uživila. Preto sa ženy snažili privyrobiť si paličkovaním. Paličkovať sa učili už deti, ktoré takýmto spôsobom pomáhali rodine," priblížila Šitárová.
Ako sa čipka na Soľnú Baňu dostala, hovoria podľa jej slov iba legendy. "Podľa jednej z nich, šľachtická rodina Soósovcov, ktorá vlastnila Soľnú Baňu aj budovy, v ktorých sa soľ spracovávala, vydávala dcéru do Talianska. Aby dcéra svojou výbavou bola na úrovni talianskej rodiny, ktorej sa mala stať členkou, pozvali talianske čipkárky do Soľnej Bane, aby jej výbavu vyrobili. Tunajšie ženy sa od nich vraj naučili paličkovať a získané zručnosti naďalej rozvíjali," povedala Šitárová.
Ako pokračovala, podľa druhej legendy v bani došlo asi o 200 rokov neskôr k nešťastiu. Pri zaplavení bane zahynulo mnoho baníkov. Mária Terézia sem preto poslala čipkárky, ktoré mali učiť tunajšie ženy robiť čipky, aby mohli osamelé vdovy uživiť svoje deti.
"Archív v Soľnej Bani bol po skončení 2. svetovej vojny spálený, preto je veľmi ťažké sledovať historický vývoj čipky na tomto mieste. Čo však môžeme s určitosťou povedať je, že najstaršie čipky sú známe už z konca 16. storočia," dodala Šitárová.
www.ZIVOTPO.sk
